Zoznámte sa, KUBIK

Nóvum

Tá vôňa novej elektroniky a nových topánok. Bublinková fólia a polystyrénové guličky. Zvuk prestrihnutia veľkej červenej pásky. To sme zažili tento piatok. Piatok trinásteho, aby sa nám to dobre pamätalo. Škoda, že sme nestretli čierne mačky :) Kubik prvýkrát oficiálne otváral svoje presklené dvere, na ktorých sa vyníma nálepka v tvare a krát b krát c a my sme si s ním prišli pripiť.

Najprv exkurzia všetkými zákutiami, cez ateliéry vyzdobené farebnými štvorcami, projekciami, starými fotoaparátmi a bleskami, francúzskymi kľúčami a kúskami bicyklov; cez záchod, ktorého dvere sa dajú zatvoriť, len ak nie je sklopená doska; cez kúpeľňu, v ktorej ide voda zo zelenej hadice a je celá pretvorená na čiernu komoru. Neskôr slová o katakombách - pohrebisku starých bicyklov a o povale, kde máte prístup len za špeciálnych okolností. A na dvore si vzadu hrali dvaja páni na basách a okoloidúci ľudia prichádzajúci z futbalu (Spartak – Senica 1:0) sa len z diaľky dívali, čo to tam máme za festival. Festival na štýl amerických klipov, garden párty, kde sa stretne množstvo ľudí, všade sú koláčiky (banán medzi dvoma piškótkami v čokoláde, to je nejedno detstvo :), plastové poháre, kofolky, vínka, pivká, smiech a ten spomínaný jazzík. 

A kedže sa otváral priestor pre kreatívnych ľudí, odvšadiaľ zvuk natáčania filmu, bleskov, prekrásne ženy v ešte krajších outfitoch a nádherní páni. Na drevených lavičkách, na prerobených zelených, ružových, červených a metalických bicykloch, či na pohovke vo vnútri alebo postojačky pod ateliérovým svetlom.

A takáto atmosféra nám sadala na telá a neskôr (o hodne neskôr) však aj na viečka. A tak sme nechali posledné čajové sviečky vyhorieť a pobrali sa do tmy. Kubik a jeho priestor sme však neopustili a on sám nás kedykoľvek privíta svojimi stenami. Svojim priestorom. Myšlienok a nápadov.


foto: Dia Takácsová
text: Liana Lapereau

Srdenče Vás pozývame, zajtra (11.4.) do KC Dunaj, na podujatie IGNITE, kde by som mal mať Gelko prednášku o Trnave a jej nočnom živote/mladej kultúre, ktorá vyústila do nášho KUBIKa, tákže ak si chcete vypočuť príbeh ako sa veci mali a majú, dúfame že sa vidíme :)

www.ignite.publikum.sk a event na FB

V tmavej komore

Najtemnejšie miesto v Kubiku a slávnostné označovanie tabuľkou

Priznám sa, trošku mám zmetené asociácie zo súvislosti medzi Jožkovymi rukami a plágatom na dverách :)

Pôvodne sme chceli prevíjať film do vývojnice na WC, no nebolo dostatočne utesnené pred svetlom...

5 krát vypláchnútá vývojnica

Kontrola kontrastu

Kolíčkovanie

Nič nemôže visieť pod klasickým dreveným štipcom krajšie ako čerstvo vyvolaný film

Prvé filmy z našej kubikovskej tmavej komory... skeny nájdete na linku v texte

"Nie, že sa z toho niekto napije, Gelko!", ku koncu sme poctivo označili flaštičky s chemikáliami.

V Kubiku sa minulý víkend poctivo pracovalo a okrem čerstvo nalakovaných parkiet vo fotokumbáliku sa tešíme aj z kubikovskej kúpeľne, ktorú sme si prispôsobili tak, aby sme na dvere právom mohli nalepiť tabuľku “The dark ro)om“.

A hneď v pondelok sa na našom dvore stretli štyria nadšenci analógovej fotografie a pod vedením fotografa Jožka Pajerského sa zatvorili do tmavej komory, skontrolovali, či do miestnosti predsa len nevnikajú lúče svetla, zarobili potrebné chemikálie v presnom pomere a keď už bolo všetko nachystané, zhasli svetlo a pustili sa do hlavného procesu vyvolávania čiernobielych filmov. Po niekoľkých minútach bol obraz na filme ustálený a nám sa odhalilo niekoľko analógových príbehov, ktoré zostali visieť prichytené drevenými štipcami na šnúre nad vaňou.

Jožko v bunde s nápisom Pinhole nám celý čas rozprával o svojich skúsenostiach a nás veľmi tešilo, že sa s nami podelil o cenné rodinné poznatky, lebo fascinujúci svet analógovej fotografie si zaslúži byť zachovaný. A presne o to sa vznikom kubikovskej tmavej komory budeme snažiť aj my.

hlavný vyvolávač: Jožko Pajerský
foto: la mart ( Lančarič & Martišková )
text: Jana Martišková
popis fotiek: Gelko Lančarič