Nóvum

Tá vôňa novej elektroniky a nových topánok. Bublinková fólia a polystyrénové guličky. Zvuk prestrihnutia veľkej červenej pásky. To sme zažili tento piatok. Piatok trinásteho, aby sa nám to dobre pamätalo. Škoda, že sme nestretli čierne mačky :) Kubik prvýkrát oficiálne otváral svoje presklené dvere, na ktorých sa vyníma nálepka v tvare a krát b krát c a my sme si s ním prišli pripiť.

Najprv exkurzia všetkými zákutiami, cez ateliéry vyzdobené farebnými štvorcami, projekciami, starými fotoaparátmi a bleskami, francúzskymi kľúčami a kúskami bicyklov; cez záchod, ktorého dvere sa dajú zatvoriť, len ak nie je sklopená doska; cez kúpeľňu, v ktorej ide voda zo zelenej hadice a je celá pretvorená na čiernu komoru. Neskôr slová o katakombách - pohrebisku starých bicyklov a o povale, kde máte prístup len za špeciálnych okolností. A na dvore si vzadu hrali dvaja páni na basách a okoloidúci ľudia prichádzajúci z futbalu (Spartak – Senica 1:0) sa len z diaľky dívali, čo to tam máme za festival. Festival na štýl amerických klipov, garden párty, kde sa stretne množstvo ľudí, všade sú koláčiky (banán medzi dvoma piškótkami v čokoláde, to je nejedno detstvo :), plastové poháre, kofolky, vínka, pivká, smiech a ten spomínaný jazzík. 

A kedže sa otváral priestor pre kreatívnych ľudí, odvšadiaľ zvuk natáčania filmu, bleskov, prekrásne ženy v ešte krajších outfitoch a nádherní páni. Na drevených lavičkách, na prerobených zelených, ružových, červených a metalických bicykloch, či na pohovke vo vnútri alebo postojačky pod ateliérovým svetlom.

A takáto atmosféra nám sadala na telá a neskôr (o hodne neskôr) však aj na viečka. A tak sme nechali posledné čajové sviečky vyhorieť a pobrali sa do tmy. Kubik a jeho priestor sme však neopustili a on sám nás kedykoľvek privíta svojimi stenami. Svojim priestorom. Myšlienok a nápadov.


foto: Dia Takácsová
text: Liana Lapereau