Okolnosti ma donútili vrátiť sa do Kubika pre skejt, nebol som tým nadšený. Už poslednýkrát, keď som sa tam večer ocitol, mi nebolo všetko jedno, a teraz odomykám dvere tesne pred dvanástou. Prvé dvere, druhé dvere, zapínam svetlo vo Fotokumbále, beriem skejt a padám. Taký som mal plán, no tušil som, že pôjde do koša. Otvoril som vchodové dvere a prvé, čo som zbadal, bolo jemné červené svetlo zmiešané s prachom, zaplavujúce celú chodbu (postaviť vchod do pivnice hneď oproti hlavnému vchodu nepovažujem za najpríjemnejšie riešenie priestorov, a samozrejme, že naša pivnica nemá ani len svetlo, a dokonca ani dvere). Ani neviem prečo, opantaný atmosférou som začal schádzať dolu schodmi, krok po kroku som postupoval nižšie a pri ústach sa mi tvoril čoraz hustejší, ľadový dym...
 |
| Každý deň, presne o polnoci zosadne zo svojho pekelného stroja, hrobár.... |
 |
| S pohľadom samotného pána pekiel, prepaľuje kovových nebožtíkov... |
 |
| Bez emócií sa prehrabáva orgánmi... |
 |
| ...z ktorých si stavia deviantné pomníky. |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára